Ták a je to tu! Ďalšia životná výzva, s ktorou sa treba popasovať. Ja síce dietko z dediny, ale už prapradávno transformované na dievča mesta mám na starosť chatu v middle of no where, v chatovej oblasti bez prístupovej cesty. Ja jediná ľudská bytosť v okolí pár stoviek metrov a k tomu tieto prírastky: dvaja psy, jeden kocúr, jedna koza, zopár sliepok a obrovská záhrada. Nočné výlety plchov behajúcich po streche a medzi obkladom a stenou myši hrajúce sa na schovávačku. Musím povedať, že všetky tieto tvory dostatočne cibria moju predstavivosť. Wuej! Včerajší Šiesty zmysel mi nedodal na odvahe. Do roboty chodím v gumákoch, takže sa ma nezľaknite, ak ma náhodou stretnete pri vchode ale nemám sa kde prezuť. 
Ubehol týždeň. Nočné mory ustali a splynutie s prírodou je v celku fajn, hlavne už viem počúvať TICHO. Na zverstvo som si zvykla, i keď ranné boje s kozou, ktorej sa nikdy trávy nemáli, mi dávajú dosť zabrať...
Napriek rapídnemu ochladeniu a studenému nosu v noci už aj snívam. Zoceľujem tým svoje telo, nie len dušu. Niekedy mám však obavu či sa ráno nezobudím ako snehuliak. Počasie naznačuje, že sa z nás čoskoro stanú gule. Pri tejto príležitosti by som chcela odkázať na výborný, trošku morbídny spot. Hádajte na čo táto reklama je?
