Na reklamu je možné hľadieť z viacerých strán. Väčšina ľudí už reklamu berie ako bežnú súčasť svojho života a pripadá im prirodzené, že sa k nim zadávatelia reklamy denne prihovárajú. Spoločnosť si sama vytvára denný stereotyp, ktorý rozmachu reklamy na jednej strane pomáha, na druhej strane si vyžaduje väčšiu potrebu odlíšiť sa, aby sa naša ponuka medzi nespočetným množstvom ďalších informácií nestratila.
Stále sa však nájdu takí, ktorí tvrdia, že reklama neovplyvní ich návyky a spôsob výberu tovaru. Ďalšou, pomerne často skloňovanou vetou je, že dobrý produkt reklamu nepotrebuje. Dovolím si tvrdiť, že takéto vnímanie reklamy je veľmi krátkozraké.
V súčasnej dobe je tak široké spektrum možnosti jednoduchého získavania informácií, a reklama tak silne koncentrovaná, že ju vnímam ako pozitívnu súčasť podpory zákazníka pri nákupnom rozhodovaní. Reklama nám dáva informácie o tom, aké produkty sú k dispozícii a máme možnosť sa rozhodnúť, ktorý z produktov si kúpime. Ak v obchode posúdim, že nepromovaný produkt v regáli je pre mňa lepší a vhodnejší ako ten promovaný, pre ktorý som si pôvodne prišla, mám možnosť kúpiť si nepromovaný produkt. Reklama ako taká nás nezaväzuje.
Pre väčšinu z tých, ktorí sa pohybujú v mediálnom svete tento článok nepovie nič nové. Tým, čo sile reklamy stále neveria, by som rada ukázala zopár najvýraznejších príkladov:
- Snáď najznámejšia je kampaň dvoch českých študentov na otvorenie fiktívneho hypermarketu "Český sen" z roku 2003. Študenti si zabezpečili reklamnú kampaň na otvorenie fiktívneho hypermarketu, pričom celú prípravu a priebeh reklamnej kampane si zdokumentovali. V sobotu, 31.5.2003, prišlo na otvorenie hypermarketu na parkovisko v Pražských Letňanoch cca 3 000 kúpychtivých zákazníkov.
- Obdobný projekt, avšak v omnoho menšom meradle, zrealizovali naši západní susedia aj v tomto roku. Spoločnosť Bigmedia spustila outdoorovú reklamnú kampaň na rovnako fiktívny produkt: krabicové mlieko "Tučňák".
Na vzorke 418 respondentov z Prahy a okolia bol realizovaný prieskum značky v spolupráci s agentúrami Median a MindShare. Výskum ukázal, že na kampaň si spomenulo 28 % opýtaných, 73% opýtaných vnímalo značku ako vhodnú pre deti. Takmer každý piaty respondent tvrdil, že značku „Tučnák" pozná napriek tomu, že sa s ňou nikde inde ako prostredníctvom vonkajšej reklamy stretnúť nemohol.
Hodnota značky sa podľa spoločnosti Bigmedia aktuálne pohybuje v rozmedzí 5 -10 miliónov korún českých. Náklady na jej vytvorenie a uvedenie na trh redstavovali 2,8 milióna CZK - vrátane registrácie značky a prieskumov o úspechu kampane.
(Viac na: http://www.ct24.cz/media/83381-reklama-na-neexistujici-znacku-mleka-zabrala-lide-chteji-tucnaka/)
- SR a reklamná kampaň klienta Unilever na AxeJet
Na Slovensku sa s nami zatiaľ žiadna fiktívna značka takýmto spôsobom "nezahrala". Husársky kúsok sa ale, i keď neúmyselne, podaril spoločnosti Unilever, ktorej sa počas kampane na pánsky deodorant AXEJet v roku 2008 podarilo nechtiac chytiť do pasce aj štátnu agentúru TASR.
Kampaň bola založená na vzniku fiktívnej leteckej spoločnosti AXEjet ponúkajúcej sexi letušky a iné extra služby, ktoré by mohli mužov zaujať. Štátna agentúra TASR následne vydala správu o vstupe nového leteckého prepravcu na slovenský trh.
Správu vzápätí prebrali ďalšie veľké spravodajské servery.
Viac na: http://spw.blog.sme.sk/c/151521/TASR-smesk-a-aktualnesk-naleteli-reklame-s-fiktivnou-aerolinkou.html
Čím viacej sa zamýšľam nad silou reklamy, stále viac ju vnímam nielen v podpore predaja produktov, ale aj jej potenciál ako informačného zdroja, ktorý by dokázal efektívne odkomunikovať nielen reklamné posolstvo, ale mohol by napomôcť aj v komunikácii dôležitých informácií smerom od štátu k obyvateľstvu.
Naši politici bežne využívajú reklamné nosiče na realizáciu predvolebných kampaní, avšak žiaden sa zatiaľ obdobnou cestou nepokúsil podporiť presadenie nepopulárnych opatrení – čo by bolo možno cestou, ako riešiť rozpočtové otázky a pritom nestratiť ľudí. Otvára priestor pre komunikáciu dôležitosti vzdelania mladým, zdravotnej prevencie a ďalších. V tejto oblasti však sa však vynára veľa ďalších otázok spojených s financovaním, etikou a spoločenských bariér, ktoré by bolo nutné prekonať. Vnímali by takýto krok ľudia pozitívne ako informačnú a vysvetľovaciu kampaň, alebo negatívne, ako presvedčovaciu kampaň a zbytočné mrhanie peniazmi? Vedeli by si takto komunikované posolstvá zachovať tvár objektivity?
Ďalšie zdroje:
http://www.ct24.cz/media/83381-reklama-na-neexistujici-znacku-mleka-zabrala-lide-chteji-tucnaka/
http://mam.ihned.cz/c1-40731230-tucnak-byl-uspesny-a-je-na-prodej
