Ták a je to tu! Ďalšia životná výzva, s ktorou sa treba popasovať. Ja síce dietko z dediny, ale už prapradávno transformované na dievča mesta mám na starosť chatu v middle of no where, v chatovej oblasti bez prístupovej cesty. Ja jediná ľudská bytosť v okolí  pár stoviek metrov a k tomu tieto prírastky: dvaja psy, jeden kocúr, jedna koza, zopár sliepok a obrovská záhrada. Nočné výlety plchov behajúcich po streche a medzi obkladom a stenou myši hrajúce sa na schovávačku. Musím povedať, že všetky tieto tvory dostatočne cibria moju predstavivosť. Wuej! Včerajší Šiesty zmysel mi nedodal na odvahe. Do roboty chodím v gumákoch, takže sa ma nezľaknite, ak ma náhodou stretnete pri vchode ale nemám sa kde prezuť.

Nedávno som natrafil na jedno video, ktoré vypovedalo osobné pocity jednej Mory z Východu. Hoci si myslím, že hovorila po slovensky, ja som nerozumel nič. Možno skrytá informácia, podprahové vysielanie? Netuším, moja inteligencia zďaleka nestačí na pochopenie jej vyjadrenia. Analyzoval som to pomerne dlhú dobu a myslím, že slovo ANALýza je niečo, s čím by som začal. Kedže to potrebovalo prefiltrovať niekoľkými vrstvami, aby to bolo opätovne stráviteľné, potreboval som na to naozaj silný žalúdok. Prikladám aj originálne znenie.

 

Chcem sa s vami podeliť o báječnú vec! Nedávno som sa preberal priečinkom s názvom „moje súkromné“ (ináč všimli ste si, ako sa udomácnilo slovo „priečinok“? Kedysi by sme mu nepovedali ináč, ako frajersky „folder“, alebo, ešte v časoch, keď naši milí jazykovedci neodstraňovali všetko čo bolo prevzaté z češtiny, alebo nedajbože (prežehnal som sa!) zaváňalo čechizmom, „adresár“.) Taký priečinok je ako dobré víno: keď sa nechá pár rokov odstáť, po jeho otvorení v ňom môžete nájsť ozajstný poklad. Je to ako dostať sa na babičkinu povalu a nájsť truhličku, v ktorej sú všeliakosti od nezaujímavých predvolaniek na súd za nezaplatený plyn až po fotografie, z ktorých niektoré by ste sa tak trochu hanbili ukázať svojim priateľom, lebo na nich nahí cikáte na svadbe sesternice do kvetináča, a niektoré sľubujú pikantný príbeh z babičkinej pradávnej mladosti.  Nie že by som vedel o čom hovorím, žiadna z mojich babičiek nemá povalu, na ktorej by som mohol nájsť akúkoľvek truhličku .. a pravdu povediac, neviem, či by som mal odvahu hrabkať sa v cudzích truhličkách, tobôž nie v priečinkoch „moje súkromné“ .. a babičke teda už vôbec nie!

Odbehol som od témy! V priečinku „moje súkromné“ som našiel dokument. Dokument, ktorý ma rozosmial. Rozplakal. Ako keď zoberiete bábätku fľašu od mlieka .. len to bábo to neberie so srandou, o tom náhodou niečo viem, jedno totiž doma mám. No proste rozplakal ma od smiechu.

Tieto odstavce majú jedinú úlohu: primäť vás, aby ste klikli na „čítaj celý článok“, ten dokument tam totiž bude.

Tento rok Slovensko žije futbalom. A zdá sa, že športová horúčka pochytila nie len jednotlivcov ale aj naše dve najsledovanejšie televízie – ich Majstrovstvá talentov oficiálne odštartovali v nedeľu (29.8.) a prvý zápas začal okolo ôsmej večer...

 

Nie, nebudem písať o zložitých technológiách, ktoré spolupracujú s mašinériou bankových inštitúcií, paypalov, western unionov ani o ničom podobnom. Chcem napísať o tom, že nosíte Vašu peňaženku so sebou každý deň,  máte v nej fotky rodiny, priateľov a napríklad aj Vašu obľúbenú hudbu. Správne, hovorím o mobilnom telefóne ako o platobnom nástroji.  Určite by som sa rád vyhol rôznym analýzam o využívaní platobných kariet, internet bankingov alebo iných „friendly“ systémoch, ktoré sú podmienené viacerými faktami, až sa nakoniec stávajú menšinovým záujmom.

Nie. Mobilný marketing nie je mŕtvy. Dobrá správa na úvod. Tá horšia je, že mobilný marketing sa pretransformoval spolu aj s technológiou, aká je dnes používaná a aká bude používaná v budúcnosti.

Začalo to piatkom.. šup rýchlo odhodiť pracovné veci, naložiť na seba víkendové a ťahaj ho dopreč z BA. Cesta tichá, pomalá kvôli zápcham, ale s nádejou na pleasantne strávený čas na iný spôsob ako je zvykom.

Omyl!

Vrátim sa v spomienkach o takých 20 rokov spať do minulosti, na prelom rokov 80-tych a 90-tych (to znie už celkom desivo kedže mám všetko úplne živo pred očami ako keby to bolo maximálne pár rôčkov) a o takých 330 km na severovýchod od Bratislavy, ktorá vyzerala trocha inak ako dnes (na každom rohu stojí nová alebo polonová novostavba, tam, kde sme sa kedysi hrávali s kamarátmi, tam kde sme chodievali na polia kradnúť kukuricu, tam kde sme chodili na prechádzky so psami, tam kde.........). Ale s inou spomienkou sa chcem podeliť . S tou, ktorú tiež napísal scénarista Sám Život.